História a vývoj značenia v EurópeTuristika v dnešnom chápaní sa v Európe začala rozvíjať až v prvej polovici 19. Storočia. Značkovanie v tomto ponímaní vzniklo v Nemecku. V alpských údoliach sa na začiatku 19. Storočia objavili prvé tvarové a viacfarebné turistické značky. Majitelia horských chát nimi označovali prístupové cesty k svojim objektom. V Uhorsku bol prvou známou turistickou organizáciou Sitniansky klub založený okolo roku 1860 v Banskej Štiavnici. Väčšie zmeny, a to podstatné, nastali po vzniku Československa v roku 1918, kedy sa začali postupne prepájať jednotlivé značkované chodníky a začala sa využívať jednotnosť značkovania. Sieť značkovaných chodníkov V Československu narastala až do roku 1938, kedy presiahla úctyhodných 40000 kilometrov. V súčastnosti má naše značkovanie už vyše 130-ročnú tradíciu a patrí k najlepším, metodicky prepracovaným systémom turistického značenia v Európe. Značkované chodníky na Slovensku tvoria celistvú sieť, ktorá dosahuje viac ako 14000 kilometrov. Stručná história turistického značenia v regióne Stará ĽubovňaPo rôznych zmenách a názvoch turistickej organizácie k sprístupňovaniu pohorí v regióne Stará Ľubovňa začalo sa až po II. svetovej vojne, po roku 1950. V roku 1955 prišiel do Starej Ľubovne podtatranec, telom a dušou turista MVDr. Vlado Štefko, ktorý od roku 1959 začal aktívne pracovať na vzniku turistického značenia v našom regióne. Počas zrušenia okresu v rokoch 1960 – 1968 a delimitácii do okresu Poprad, bol vo funkcii podpredsedu OV ZT a predsedom značkárskej komisie v Poprade. Od roku 1968 bol predsedom turistického značenia v Starej Ľubovni, kde vytvoril širokú sieť turistických značkovaných chodníkov, dnes už čiastočne niektorých zrušených respektíve pozmenených. Spomeňme hrebeň Spišskej Magury značený až od Príslopu, žltá TZT okolo jaskyne Aksamitka z Haligoviec cez Plašnú do Lesnice /v súčasnosti už značený chodník neexistuje, vstup do jaskyne je pre verejnosť zakázaný/, žltá z Chmeľnice do Ľubovnianskych kúpeľov, červená k Sulínke, Jarabinské tiesňavy a mnohé ďalšie. Dodnes je medzi značkármi nestorom turistického značenia nielen v regióne, ale aj na Slovensku. /viď. galéria značkárov Slovenska na www.kst.sk/ Po Vladovi Štefkovi sa na niekoľko rokov upísal predsedovaniu komisie turistického značenia jeho syn, PaedDr. Drahoslav Štefko, ktorý túto funkciu zastával do rokoch 1985 - 1994. V roku 1994 sa predsedom komisie značenia stal Ing. Alexander Ištván, mimochodom žiak Dr. Štefka . Bol pomocným značkárom od roku 1968, značkárom od roku 1993 a inštruktorom značenia sa stal v roku 1994. Po dobu 11 rokov v tejto funkcii uskutočnil generálnu úpravu siete turistických značkovaných chodníkov v Pieninách, navrhol a realizoval značkovaný turistický okruh v Ľubovnianskych kúpeľoch. Skompletizoval značkársku agendu regiónu, vybudoval turistické značené chodníky k turistickým prechodom do Poľska. Je spracovateľom turisticko-vlastivedného obsahu turistických máp VKÚ Harmanec. Za jeho pôsobenia Klub značkárov Slovenska – KST obdržal v akcii „Srdce na dlani 2001“ od dobrovoľného centra SAIA – SCTS pod záštitou prezidenta SR Rudolfa Schustera, ocenenie za verejnoprospešnú dobrovoľnícku prácu v turistike. Ako predseda komisie značenia ukončil svoju činnosť v roku 2005, ako držiteľ odznaku Turista-značkár I. triedy za preznačených 500 kilometrov. V roku 2007 ukončil svoju činnosť aj ako značkár, a to hlavne zo zdravotných dôvodov./tiež v galérii značkárov Slovenska/ Od roku 2005 sa tejto neľahkej funkcie ujal turista, člen turistického oddielu ŠKM Stará Ľubovňa, Miroslav Olejník. V rokoch 2005-2006 uviedol kompletnú značkársku agendu do elektronickej podoby, vypracoval a zrealizoval predĺženie turistickej značenej trasy č. 2913 z Čirča cez Kurčínsku Maguru a Legnavu až na štátnu hranicu Boryszów-Muszyna. Taktiež pokračoval v šľapajách Ing. Ištvána, ktorý vypracoval štúdiu TZT z Vyšných Ružbách až na hranicu s Poľskom, a v roku 2006 spolu so značkármi Strakulom, Koršňákom a Olejníkovou túto trasu aj zrealizoval. V roku 2008 bola vyznačená aj spájacia žltá trasa „Na Poľane – Pod Grúňom“, ktorou vzniklo prepojenie zelenej a červenej TZT v Spišskej Magure. Preznačila a predĺžila sa aj zelená TZT 5705 zo Starej Ľubovne až na Orlovskú Maguru. V roku 2008 sa začalo s kompletnou digitalizáciou turistických značených trás v našom regióne, ktorej sa venuje predseda komisie značenia Miro Olejník, a súčasne zasvecuje do tajov práce s GPS aj značkára, syna Samuela. Bude to mravenčia práca, ktorú by značkári mali ukončiť do roku 2011 a to aj za aktívnej pomoci firmy Garmin Slovakia, s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorá tento projekt organizuje. Už teraz sa tešíme na ďalšie méty, ktorými budeme môcť posunúť turistické značkovanie a prehĺbiť jeho históriu o ďalší plodný rok v našom regióne. Horám zdar ! Autori článku Ing. Alexander „Šaňo“ Ištván a Miro Olejník |
